Prečo kosiť? Volám sa Jaroslav Milan, som z malej turčianskej obce Nolčovo a chcel by som záujemcom o činnosť Slovenského koseckého spolku poskytnúť pohľad kosca, ale i organizátora koseckých akcií, na toto zoskupenie.Keď som sa ako dvanásťročný naučil kosiť, ani vo sne mi nenapadlo, že v budúcnosti budem kosiť súťažne. Začalo to recesným nápadom, keď sme sa s bratrancom Paľom Milanom a niekoľkými kamarátmi rozhodli pokosiť horskú (hornú) lúku. Akcia sa za pomoci obce uchytila a keď sa v roku 2011 zúčastnil Nolčovskej kosy vtedajší staršina SKOS-u Lukáš Janoška, stali sme sa s Paľom členmi koseckého spolku. Ešte v tom roku sme sa pasívne zúčastnili vyvrcholenia koseckej ligy v Cígli a tu dozrela myšlienka skúsiť kosiť súťažne.V nasledujúcom roku sme sa už posilnení o Mariána Volnu, Petra Híčika a Vlada Hríba zúčastnili niekoľkých súťaží a postupným spoznávaním členov SKOS-u nás toto súťažné kosenie začalo priťahovať viac a viac. Nazvali sme sa Nolčovská kosecká družina a staršinom sme si zvolili Paľa. Dôležitým míľnikom ďalšieho ročníka bol pre nás vstup Krpeľanca Milana Volnu do našej družiny. Tento človek, ktorý sa dokáže prihovoriť aj vodovodnej batérii , sa stal maskotom Turčianske koseckej družiny. Milan s Paľom sa zúčastnili temer všetkých akcií a začali špekulovať ako oživiť naše súťažné kosenie. Do nového ročníka 2014 Paľo nachystal nové jasenové kosiská, a tak sme spôsobili rozruch v koseckom hnutí. V tomto roku sa naša družina skresala na kvarteto Paľo, ja,Peter a Milan, čo nám z matematického hľadiska vyhovuje, keďže sa delíme na „baraničiarov“ a „rytiarov, na „koscov“ a „sušičov“ a na „spevákov“ a „hovorcov“. Po tomto zdĺhavom úvode sa konečne dostávam k meritu veci. Mnohí sa nás pýtajú, prečo vlastne chodíme kosiť po celom Slovensku, keď doma máme kosenia nad hlavu, prečo si napríklad Ja beriem dovolenku na kosecké súťaže? Odpoviem trochu odľahčene , ale pravdivo za celú našu Nolčovskú družinu.Pretože za panovania kráľa Miroslava sa urovnali vzťahy v koseckom spolku, vládne síce ťažkou ale spravodlivou rukou, pretože v „jeho zemi je povoleno spívat“, pretože jeho dvorné dámy sú ozdobou koseckých akcií ale hlavne preto, že každý týždeň stretávame úžasných ľudí :
- pokornú ale veľmi úspešnú cígeľskú úderku s moderátorom Jankom Černákom
- majstrovskú partiu z Oravy (nikto vás tak nepovzbudí ako Milka Šeligová)
- Báječných koscov a koskyne z Ost bloku, ktorí ako rozhodcovia trošku nadržiavajú svojim , ale kto by sa na nich hneval
- rodinné tandemy Kurianovcov a Lukáčovcov
- Šarišských Gavalirov, ktorí aj keď nekosia, vždy prinesú dobrú náladu
- k poddaným kráľa Miroslava z Drahoviec patrí aj dvojica dolnozemcov, vždy veselý Vlado Pollák a treti najdôstojnejšív SKOS-e po Števkovi Wolfovi a Jankovi Očkovičovi Ľubo Pastucha a množstvo fantastických ľudí, ktorí sa podieľajú na organizovaní koseckých akcií
Pretože kosecké súťaže majú z roka na rok vyššiu organizačnú úroveň, pretože spoznávame nové miesta na mape Slovenska, pretože spoznávame stále nových ľudí, spoznávame ich folklór a v neposlednom rade nadväzujeme nové priateľstvá a v tomto je náš Milanko Volna trvale nedostižný. My starší už koseckú Európu nedobehneme, nato si musíme vychovať mladších, ale nikto nám už nezoberie krásne chvíle strávené s kosou, radosť z úspechu, trošku sklamania z neúspechu, ale predovšetkým dobrý pocit z toho, že niečo robíme pre svoje telo. Hoci sme všetci súťaživé typy,vieme preglgnúť neúspech, lebo v tomto zoskupení ľudí to ide ľahšie. Nechcem , aby toto vyznelo ako reklama koseckého spolku, ale kto nevie, čo s voľným víkendom a chce stretnúť správnych ľudí,nech ani na chvíľku neváha.
Koseniu zdar Jaroslav Milan, člen SKOS-u